Mojžiš šiel, zvolal starších ľudu a predniesol im všetko, čo mu Hospodin prikázal. Všetok ľud spoločne odpovedal: Splníme všetko, čo povedal Hospodin. Potom Mojžiš predniesol Hospodinovi odpoveď ľudu. Druhá kniha Mojžišova 19,7.8

Neviem ako vy, ale ja si kladiem otázku, či je všetko v poriadku, keď je niečo „jednomyseľné“. Veď na svete, kde majú problém dohovoriť sa dvaja ľudia, nie je jednomyseľnosť bežná.
Keď pokračujeme v príbehu, Hebreji sú už slobodní a učia sa, ako slobodu správne využiť. Egypt zostal kdesi v nedohľadne a Hospodin im ponúkol zmluvu, ktorá im zaistí slobodu a bezpečie. Mojžiš ich zoznámil s podrobnosťami a vyhlásil referendum. No výsledok mi pripomína voľby za komunizmu. Účasť bola stopercentná a všetci súhlasili.
Nie je to podozrivé? Osobne si myslím, že na tomto výsledku má svoj podiel ich dlhý život v otroctve. Ešte sa nenaučili mať vlastný názor, nenaučili sa premýšľať o tom, čo ich čaká. Práve preto okamžite súhlasia.
Mohlo by sa zdať, že je to ideálna situácia. Takéto „stádo“ sa predsa povedie ľahko. Boh však vie, že to tak nie je – iba budúcnosť ukáže, ako ľahko a jednomyseľne Židia Stvoriteľa odmietnu, keď sa im bude zdať, že veci nejdú podľa ich predstáv. Boh nechce, aby sme mu bezmyšlienkovite sľubovali vernosť. Sám nás vedie k tomu, aby sme si dobre rozmysleli, čo sľúbime. Len takéto rozhodnutie má totiž budúcnosť.

Bože, aj ja niekedy „jednomyseľne“ rýchlejšie hovorím, ako myslím. Prosím, uč ma lepšie si premyslieť, čo sa chystám urobiť.