Tomuto ľudu povedz: Toto hovorí Hospodin: Predkladám vám cestu života a cestu smrti. (Jer 21,8)

Vyrastal som vo veriacej rodine, a tak som už odmalička chodieval s mamou na bohoslužby. Pretože v zbore neboli deti, neexistovala detská sobotná škôlka.
Po skončení školskej dochádzky som sa vyučil za automechanika. Pracoval som na rôznych miestach, dokonca aj na šachte bane Celestýn v Radvaniciach v Trutnovskom kraji ako banský mechanik. Moji nadriadení mi umožnili voľné soboty, ktoré som – podobne ako ostatní členovia našej rodiny – zachovával, ale nemal som hlbší vzťah s Bohom. Raz v piatok pred skončením zmeny prišiel za mnou majster a požiadal ma, aby som prišiel na nočnú zmenu z piatka na sobotu. Menili sa ťažné laná a bolo treba veľa rúk, aby sa práca zvládla do začiatku rannej zmeny. Prehováral ma tak dlho, kým som neprivolil.
Bolo to v čase, keď som ešte nebol členom cirkvi. Mama mi dohovárala, aby som si to rozmyslel a zavolal, že nemôžem prísť. Ale ja som dal majstrovi slovo, tak som ho chcel dodržať. Vtedy som nevedel, že iný Majster riadi môj život.
Večer okolo deviatej hodiny som odchádzal na motocykli do práce. Na šachtu to bola asi hodina cesty. Prešiel som len päť kilometrov od bydliska, keď som narazil do závor, ktoré som nevidel, pretože neboli osvetlené. Zostal som ležať na koľajach, po ktorých mal o niekoľko minút prejsť nákladný vlak. Bol večer a ľudia boli už doma po pracovnom dni, takže cesta zívala prázdnotou.
Nikde nikoho. Videl ma však niekto, kto si neprial, aby som zahynul. Zavolal ku mne zdravotnú sestru, ktorá z rodinných dôvodov odchádzala z práce o niečo skôr ako inokedy. Keď uvidela, čo sa stalo, rýchlo pribehla na miesto nehody a odtiahla ma aj s motocyklom z koľajníc. Sedel som pri strome, mal otras mozgu, ale zreteľne som počul prechádzajúci vlak. Slovo Božie hovorí, že Hospodin nemá záľubu v smrti bezbožníka. Sanitka ma odviezla na vyšetrenie do nemocnice, kde nezistili nijaké poranenie. Potom ma doviezli domov a celá rodina bola prekvapená, že som sa tak skoro vrátil.
Touto skúsenosťou sa mi Boh veľmi silno prihovoril a pochopil som, že môj život má vo svojich rukách. Chce mi len to dobré, ale všetko závisí odo mňa. Vtedy som sa rozhodol, že ďalej pôjdem životom s Bohom. Odovzdal som sa mu vo svätom krste a nikdy som to neľutoval.

Pane Bože, ďakujem, že si ma v živote vychovával tak, aby som sa dokázal správne rozhodnúť medzi cestou života a smrti.

Jaroslav Šroll