Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! Numeri 6,24–26

Je ráno a mňa čaká dôležitá skúška. Ponáhľam sa, lebo ďalší vlak ide až o hodinu, a to už je neskoro. Áno, ešte sa pomodliť. Za ochranu, skúšku a tak všeobecne, aby aj tam hore boli spokojní.
Vlak som stihol. Rýchlo vyťahujem svoje poznámky,snáď bude splašený mozog ochotný ešte niečo prijať. Zrazu však zastavujeme. Nehýbeme sa a ja sa ponáhľam v stojacom vlaku. Minúty sa vlečú ako hodiny a slovo nádej mizne v beznádeji. Keď som konečne celý spotený dorazil do školy, dvere boli zatvorené, trieda už pracovala na testoch.
Lomcoval mnou spravodlivý hnev. Na pomalé železnice, rýchle hodiny a nevynechal som ani nebesá. To tam hore nemohli aspoň dnes urobiť jeden malý zázrak?
Rezignovane som sa posadil na chodbe, nevidel som žiadne riešenie. Zrazu sa otvorili dvere a vyšiel náš pán profesor. Začal som ospravedlňujúco koktať vysvetlenie a o pár sekúnd som sedel za stolom a písal test. Navyše som dostal viac času na dokončenie. Nedokážeme vyriešiť všetky svoje problémy, ale niekedy si uvedomíme, že sme práve dnes dostali Božie požehnanie. Vedomie, že Pán je darcom nášho času, je asi to najväčšie bohatstvo nášho života.

Chcel by som sa učiť umeniu vďačnosti.

Marek Škrla