Syn kráľa Joáša. Izraelským kráľom bol štyridsaťjeden rokov (790 až 749 pred n. l.).

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 2. Kráľov 14,23–29

Z politického hľadiska bol kráľ Jarobeám II. významným kráľom. „Prinavrátil Izraelu územie.“ (2Krľ 14,25) Podmanil si oblasti, ktoré kedysi patrili k Šalamúnovej ríši. Napriek tomu mu autor Druhej knihy kráľov nevenuje veľa pozornosti. Dôvodom je, že „robil Hospodinovi naprotiveň“. Neopustil zlé praktiky svojho menovca (Jarobeáma I.), ktorý sedel na tróne pred sto rokmi a ktorý „zviedol Izrael na hriech“. (2Krľ 14,24)

Napriek všetkému zlu, ktoré Jarobeám podporoval a ktoré sa dialo vo vtedajšej spoločnosti, Boh svoj ľud neopustil. „Hospodin totiž videl veľmi biedne položenie Izraela, že niet východiska ani pre otroka, ani pre slobodného, a niet nikoho, kto by Izraelu pomohlo.“ (verš 26) Pretože sa Boh rozhodol „nevymazať spod nebies meno Izraela,“ (verš 27) použil Jarobeáma napriek jeho modloslužobným praktikám, aby svoj ľud vyslobodil spod jarma jeho nepriateľov. Boh bol stále pripravený komunikovať s Jarobeámom. Jonáš bol jedným z prorokov, ktorých Boh poslal za týmto kráľom, aby mu odovzdali jeho odkaz. (verš 25) Boh nezasiahol pre Jerobeámove zásluhy alebo pre zásluhy jeho poddaných, ale pre svoju lásku a trpezlivosť. To však nikdy nesmie byť dôvod na to, aby sme zostali tvrdohlaví. Neskoršie dejiny Izraela ukazujú, že je to zahrávanie sa s ohňom.

Láskavý Pane, ďakujem Ti, že so mnou máš nekonečnú trpezlivosť.