Ježišov nevlastný brat. V jeruzalemskej cirkvi zastával významné postavenie. Predsedal prvému cirkevnému koncilu. (Sk 15)

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Galaťanom 1,19; Skutky 15,1–35

V 12. kapitole Matúšovho evanjelia je zaznamenaný Ježišov rozhovor s farizejmi a zákonníkmi po tom, čo uzdravil posadnutého človeka, ktorý bol slepý a nemý. Oni sa ešte rozprávali a „vonku stála jeho matka a bratia“. (verš 46) Poznáme mená štyroch Ježišových bratov: Jakub, Jozef, Šimon a Júda. Ježiš mal možno aj niekoľko sestier. Možno to boli Jozefove deti z predchádzajúceho manželstva alebo deti, ktoré sa narodili Jozefovi a Márii po Ježišovi. Ježišovi bratia sa spomínajú na viacerých miestach v Novej zmluve. V Ján 7,5 čítame, že jeho bratia v neho spočiatku neverili. Zrejme to bol prípad aj tohto Jakuba.

V knihe Skutky apoštolov na naše prekvapenie čítame, že keď sa po Ježišovom nanebovstúpení malá skupina blízkych učeníkov „vytrvalo modlila“, boli tam aj Ježišovi bratia. (Sk 1,14) Jakub bol medzi nimi. Neskôr vidíme, že bol vedúcim dôležitého cirkevného koncilu, na ktorom sa diskutovalo o tom, či sú „kresťania z pohanov“ povinní dodržiavať všetky tradičné židovské zákony. Ako si vysvetliť túto rýchlu a radikálnu zmenu v postoji Jakuba a jeho bratov? Muselo sa stať niečo dramatické, čo ich prinútilo zmeniť názor a prestať byť skeptický voči svojmu „bratovi“ Ježišovi. Jediný dôvod, ktorý mi napadá, je Ježišovo zmŕtvychvstanie a následné zjavenie. To ich presvedčilo, že Pán naozaj vstal z mŕtvych!

Nebeský Otče, ďakujeme Ti za očitých svedkov, ktorí nás uisťujú, že Tvoj Syn skutočne vstal z mŕtvych.