Muž v Judsku. Jeho matka ho porodila vo veľkých bolestiach. Preto dala svojmu synovi takéto meno.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Kroník 4,9.10

Meno Jabbéc nájdeme v jednom rodokmeni na začiatku Prvej knihy kroník uprostred množstva iných mien. Bol potomkom Júdu. Výnimočný bol tým, že „bol vo väčšej úcte než jeho bratia“. (1Krn 4,9) Čo to spôsobilo? Bol azda nadanejší? Alebo zbožnejší ako jeho súrodenci? Druhý predpoklad by mohol byť pravdivý, pretože jeho meno sprevádza výrok, ktorý je v týchto zoznamoch ojedinelý: „Jabbéc vyslovil Bohu Izraela želanie: Kiežby si ma požehnával a rozšíril moje územie.“ Boh mu jeho prosbu splnil.

Tento text sa stal podkladom pre mnohé kázania. „Jabbécova modlitba“ je dobre známa. Väčšina z nás, ktorí sa túto modlitbu modlíme, nepotrebuje kúsok zeme. Je veľa iných vecí, ktoré sú pre nás dôležité. Jabbéc si uvedomoval, že je závislý od Božieho požehnania. Žiaľ, mnohí ľudia dnes zabúdajú prosiť Boha o jeho požehnanie. Radšej sa spoliehajú na vlastné schopnosti a tvrdú drinu. Zabúdajú prosiť o ochranu, ktorú im Boh viac než ochotne poskytne. Jabbéc zistil, že modlitba funguje. Podobnú skúsenosť môžeme prežiť aj my.

Dnes chcem jednoducho zopakovať Jabbécovu modlitbu. Pane, prosím, daj mi veci, ktoré naozaj potrebujem. Predovšetkým ma chráň pred všetkým zlom, ktoré ma obklopuje.