Zabudli na jeho skutky a na divy, ktoré im ukázal. Pred ich otcami robil divy v egyptskej krajine na coánskom poli… Žalmy 78,11.12

Boh sľúbil, že bude Izraelcom Bohom a oni mu budú ľudom, ktorý privedie do veľkej, blahobytnej krajiny; oni však cestou do nej malomyseľneli pri každej prekážke. Boh ich zázračne vyviedol z egyptského otroctva, aby ich mohol povzniesť, zušľachtiť a urobiť ozdobou zeme. Mali sa však naučiť prekonávať prekážky a pretrpieť aj nedostatok. Boh ich dvíhal z poníženia s výhľadom dať im čestné miesto medzi národmi a zveriť im významné a sväté poslanie. Keby mu boli za všetko to, čo pre nich urobil, neochvejne dôverovali, statočne by boli znášali každú nepohodu, nedostatok, ba aj skutočné utrpenie. Oni však neboli ochotní ďalej dôverovať Hospodinovi, kým neuvidia ďalšie dôkazy jeho moci. Už pozabudli na svoju trpkú porobu v Egypte. Zabudli už aj na milosrdenstvo Božej moci, ktoré sa prejavilo pri ich vyslobodení z otroctva. Zabudli na to, ako im boli zachránené deti, keď v Egypte zahynulo všetko prvorodené. Už pozabudli na prejav Božej moci pri Červenom mori, zabudli už aj na to, že po suchu prešli cez Červené more, kde o chvíľu nepriateľské vojská v snahe podobne prejsť morom, našli vodný hrob. Mysleli len na práve prežívané nepríjemnosti a útrapy, a namiesto toho, aby volali: „Boh kvôli nám urobil veľké veci; boli sme otrokmi a on z nás urobil veľký národ,“ hovorili len o nepríjemnostiach a boli zvedaví, kedy sa tá úmorná púť skončí. (PP 292.293; PP 212)

Pane Ježišu, aj my zabúdame a sme veľmi netrpezliví. Všetko chceme hneď. Čo s tým urobíš?