Jediný syn Abraháma a Sáry.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Mojžišova 17,15–22; 22,1–19; 24; 27–28,9

Abrahám to považoval za nepochopiteľné. Mal sa vzdať syna, ktorý sa narodil vďaka Božiemu zázraku. Boh mu povedal, aby obetoval svojho syna Izáka. Človek môže tento príbeh čítať stále znova a stále preňho zostane záhadou, prečo mu Boh dal takýto príkaz. Izák bol však ochotný spolupracovať. Dôveroval otcovým slovám, že Boh sa určite postará o „baránka na spaľovanú obetu“. (1Moj 22,8)

Abrahám prejavil veľkú vieru. Ale nebola Izákova viera minimálne taká ohromujúca ako viera jeho otca? Izák mohol pred svojím starým otcom ľahko utiecť. Ale šiel s ním a nechal sa spútať a položiť na oltár. Historik Josephus predpokladá, že Izák mohol mať vtedy asi dvadsaťpäť rokov. Či je to pravda, nevieme. Vieme však, že už nebol malým bezmocným dieťaťom. Ukončí otec jeho život nožom, po ktorom siahol, aby „zabil svojho syna“?

Izák bol predobrazom Ježiša Krista. Izák sa vzdal dobrovoľne. Mohol sa vzoprieť svojmu otcovi. Vieme, že aj Ježiš šiel na smrť dobrovoľne. Modlil sa: Nech sa stane, „nie ako ja chcem, ale ako ty chceš“. (Mt 26,39) Izák nemusel zomrieť, pretože tam bol baránok – symbol Božieho Baránka, ktorý sníma hriechy sveta. To znamená, že aj moje hriechy.

Pane Ježišu, ďakujem Ti za to, čo si urobil pre všetkých ľudí – aj pre mňa. Pomôž mi, aby som Ti plne dôveroval, keď odo mňa žiadaš, aby som obetoval veci, ktoré sú mi vzácne.