Ježiš… poznal všetkých a od nikoho nepotreboval svedectvo o ľuďoch. Sám totiž vedel, čo je v človekovi. Evanjelium podľa Jána 2,24.25

Pri každej pravej výchove je podstatným prvkom osobnosť. Kristus si pri svojom vyučovaní zvolil individuálny prístup k ľuďom. Dvanástich pripravoval osobným kontaktom a priateľstvom. Svoje najcennejšie rady dával súkromne, často len jedinému poslucháčovi. Ctenému rabínovi počas nočného dialógu na Olivovom vrchu, či opovrhovanej žene pri sycharskej studni otváral svoje najcennejšie poklady, pretože u týchto poslucháčov vycítil dojímavé srdcia, otvorené mysle a vnímavé duše. Ani zástup, ktorý šiel vždy za ním, nebol pre Krista anonymným davom. Hovoril priamo ku každej mysli a apeloval na každé srdce. Pozoroval tváre svojich poslucháčov, všímal si, keď zbadal náhly ústretový pohľad, ktorý mu prezradil, že sa pravda dotkla duše, a vtedy sa v jeho srdci rozochvela struna súcitnej radosti.
Kristus postrehol každú možnosť v ľudskej bytosti. Nedal sa odradiť odpudivým zovňajškom ani nepriaznivými okolnosťami. Matúša povolal od colnej búdky a Petra a jeho bratov od rybárskej loďky, aby sa od neho učili.
Vo výchovnej práci je dnes potrebný rovnaký osobný záujem a dôraz na individuálny rozvoj. (Ed 231.232; VYCH 200)

Náš Otče, stvoril si nás jedinečných a ku každému máš osobitý prístup. Ďakujeme.