Ale Ježiš ich privolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“

Lukáš 18,16.17

Božie kráľovstvo je zahalené mnohými tajomstvami. Biblia o ňom hovorí mnoho, ale aj tak nikto z nás nemôže povedať, že vie, ako bude vyzerať. Vytvárame si vlastné predstavy a očakávania, ktoré však môžu byť vzdialené od reality.

V našom príbehu rodičia privádzajú svoje deti k Ježišovi, aby ich požehnal. Keď sa ich učeníci pokúsia zastaviť, Ježiš ich pokarhá a povie niečo, čo muselo byť pre všetkých poslucháčov záhadou. Vlastne aj nás to núti zamyslieť sa, pretože aj nám znejú tieto slová zvláštne.

Ježiš pokarhal svojich učeníkov a dal im za príklad malé deti, ktoré chceli aj s rodičmi odohnať. Dokonca vyhlásil, že Božie kráľovstvo patrí týmto deťom.

V čom by sme si mali brať príklad z malých detí? Vždy, keď o tom premýšľam, prichádzam k jednému záveru: malé deti musia dôverovať svojim rodičom a robiť to, čo im povedia, pretože bez ich pomoci by neprežili.

Ak chcem žiť jedného dňa v nebeskom kráľovstve, mám len jednu možnosť – musím sa naučiť spoliehať na slovo môjho Boha. Spasenie si nikdy nemôžem zaslúžiť vlastnou silou ani dobrými skutkami.

Božie kráľovstvo patrí ľuďom, ktorí prijímajú Ježiša ako Pána a Spasiteľa, učia sa ho počúvať a snažia sa ho poslúchať ako malé deti, pretože mu úplne dôverujú.