Syn Pinchása a vnuk veľkňaza Eliho. Narodil sa v deň, keď Filištínci ukoristili archu zmluvy.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Samuelova 4,19–22

Čo vedie matku k tomu, aby dala svojmu novorodencovi meno Ikabód – Sláva odišla? Tento príbeh je situovaný do čias Samuela, posledného sudcu. Národ opäť postihla kríza. Izrael musel už po niekoľkýkrát znášať útoky Filištíncov. Veľmi tragické bolo to, že archu zmluvy – najsvätejší predmet z Božej svätyne – ukoristili Filištínci. Uprostred tejto národnej tragédie zažila Pinchásova manželka osobnú drámu. Keď sa dozvedela, že v porážke zomrel jej manžel, švagor a potom aj svokor, začala rodiť. Pôrod neprežila, ale pre svojho syna stihla vybrať meno a vysvetliť, prečo vybrala práve také. Pochopila význam toho, čo sa stalo. Za týchto okolností si Izrael už nemohol byť istý prítomnosťou Božej slávy.

Tento tragický príbeh nám pripomína, že prítomnosť Božej slávy nie je samozrejmosť. Boh chce byť s nami. Existujú však určité hranice. Individuálne alebo kolektívne môžeme Boha akoby odohnať tým, že vytvoríme takú veľkú priepasť medzi naším nedostatkom svätosti a jeho slávou, že tieto dve veci už nebudú môcť spolu existovať. V danej chvíli tak slovo Ikabód výstižne opisuje túto smutnú realitu: Božia sláva nás opustila! Nech je to výstrahou aj pre nás.

Bože, ďakujeme Ti, že si so svojou slávou vstúpil do nášho života. Kiežby sme si aj my dnes naozaj vážili túto obrovskú výsadu.