Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné. Filipanom 4,8

Často premýšľam nad tým, čo v sebe skrývajú slová: pravdivosť, česť, spravodlivosť, čistota. Sú to bezpochyby veľké slová. Dnešný text nás nabáda k premýšľaniu o týchto pojmoch. Môžeme siahnuť napríklad do histórie Európy k rytierskym ideálom, v ktorých strede stála česť a spravodlivosť. Ale rytierov bolo veľa a dnes už vieme, že mnohí z nich nežili ani čestne, ani spravodlivo a určite nie čisto. Napriek tomu boli aj takí, ktorí chceli žiť skutočne podľa týchto ideálov. A možnože v slovíčku pravdivo je jadro celej veci.
Ideál, zdá sa, je často v našich ľudských rukách nedosiahnuteľný. Jedna hudobná skupina spieva, že ideály do tmy na cestu nám svietia, a to je tak všetko, čo od nich môžeme chcieť. Napriek tomu osvetľujú našu cestu tmou. Žiť spravodlivo, čestne a čisto je presne takým ideálom, ktorý nás môže inšpirovať. A dokonca, ak sa takto budeme snažiť žiť, môžeme inšpirovať k žitiu týchto ideálov aj ostatných.

Pane, spôsob v nás žitie pravdivého života, aby sme aj my mohli druhých inšpirovať k ozajstnému životu.

Roman Jonczy