Kto sa bude usilovať zachovať si život, stratí ho, ale kto ho stratí, ten si ho zachová.

Lukáš 17,33

Nedávno som čítal zaujímavý článok o tom, čo potrebujú naše deti. Bol vyvesený na nástenke v materskej škole. Zaujalo ma záverečné konštatovanie: „Čo potrebuje dieťa, keď má tri roky? Dve veci!“ Autor článku okrem iného uviedol, že deti by mali zakúsiť aj hlad. Nemali by dostať vždy všetko, čo chcú. A niečo by nemali mať nikdy!

Pri čítaní Ježišových slov cítim, že by sme si mali uvedomiť, že ani pre nás nie je dobré, ak máme vždy všetko, čo chceme. Aj my by sme mali niekedy zakúsiť, aké to je byť hladný alebo aké to je, keď nám ide o život. Len tak si budeme všetko viac vážiť a oveľa viac sa z toho tešiť.

Ježiš nikdy netajil, že život jeho nasledovníkov nebude pohodlný. V mnohom sa bude podobať jeho životu. Niektorí dokonca budú mučení.

Poznám ľudí, ktorí sú zameraní len na seba. Ak sa s nimi rozprávate, vždy je to „ja, ja, ja“. Zabúdajú, že skutočne šťastný človek je ten, kto nemyslí vždy len na seba, ale dokáže sa o svoje šťastie podeliť s ostatnými. Dokáže poslúžiť tým, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, pretože sú napríklad chorí, opustení alebo starí.

Nemyslime stále len seba a svoje túžby. Rozmýšľajme viac o Ježišovi a jeho pozemskej službe. Obetoval svoj život, aby sme my mohli nájsť ten svoj. Aj keby sme počas našej služby zomreli, On má moc vrátiť nám život. Nie na niekoľko rokov, ale navždy. To veru nie je zlá vyhliadka.