Beda tým, čo pred Hospodinom hlboko ukrývajú svoj zámer, svoje skutky v tme a hovoria: Kto nás vidí a kto o nás vie? Je to vaša zvrátenosť! Či možno hrnčiara hodnotiť ako hlinu? Môže dielo povedať svojmu tvorcovi: Nevytvoril si ma!? Povie azda váza hrnčiarovi: Nič nechápe!? (Iz 29,15.16)

Prečo ľudia tak radi odmietajú existenciu Stvoriteľa? Ak verím v mocného Boha, ktorý všetko stvoril a všetko vie, potom z toho jednoznačne vyplýva moja osobná zodpovednosť za moje rozhodnutia a činy. Ak však chcem byť pánom svojho života a ako kritérium toho, čo je dobré a čo zlé, považujem svoj názor, potom Boha nielen nepotrebujem, ale priamo mi prekáža. Preto je taký populárny nielen ateizmus, ale aj všetky izmy, ktoré si vystačia bez Tvorcu. Biblia nazýva takýto postoj k životu „prevrátenosť“. Upozorňuje, že medzi nami a Stvoriteľom je podobný vzťah ako medzi hrncom a hrnčiarom. Všade okolo nás vidíme, že každá vec má niekoho, kto ju vytvoril. Čím je zložitejšia, tým väčšou inteligenciou musel oplývať jej konštruktér. Tu vyvstáva logický problém. Ako môže človek, jeden z najzložitejších systémov, popierať existenciu vlastného dizajnéra. Nie je to paradox?
Kto vlastne sme? Kto je náš Stvoriteľ? Medzi nami a Ním je rozdiel ako medzi hrncom a hrnčiarom. Čo môže hrniec povedať o hrnčiarovi? „On nič nechápe! On tomu nerozumie!“ Ešte šťastie, že hrniec všetkému tak dobre rozumie…
Priatelia, a čo tak viac pokory? Veď nie my sme stvorili Boha na svoj obraz, ako to tvrdia filozofi, ale Pán Boh stvoril nás na svoj obraz. Medzi nami a Ním je a vždy bude rozdiel minimálne jednej dimenzie. Neprekonateľná priepasť, ktorá je medzi výrobcom a výrobkom. Práve to by nás malo naplniť pokorou a úctou.

Bože, aj keď som len hrniec, často mám pocit, že som hrnčiar. Odpusť mi, že sa Ti často pletiem do remesla. Keď pozerám na všetko, čo si vytvoril, moje vnútro je naplnené vďačnosťou, obdivom a veľkou úctou. Som rád, že som hrniec a Ty si môj hrnčiar.

Stanislav Bielik