Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: „Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?“

Lukáš 5,21

Jedného dňa „prišli farizeji a učitelia zákona, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema,“ aby videli Ježiša a jeho zázraky (Lk 5,17). Hádali sa, či je to naozaj Mesiáš. Jedni vraveli že áno a druhí to popierali.

Ježiš v ten deň uzdravoval. Zo strechy k nemu spustili muža, ktorý ležal po mŕtvici ochrnutý na lôžku. Všetci čakali, či ho Ježiš uzdraví. Chorý počul z úst Mesiáša zvláštnu vetu: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Lk 5,20) Farizeji a učitelia zákona to považovali za rúhanie. Veď len Boh môže odpúšťať hriechy. Ježiš však ide ďalej. Chce im dokázať, že Mesiáš má moc odpúšťať, pretože je Boh. Sľubuje im, že im poskytne dôkaz. Obráti sa k ochrnutému a povie mu: „Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ (Lk 5,24) Chorý vstal, vzal svoje ležadlo, „velebil Boha a odišiel domov“ (Lk 5,25).

Prečo? Židia chceli Ježiša niekoľkokrát ukameňovať za to, že robil niečo, čo podľa nich mohol robiť len Boh. Dokonca mu povedali: „Tvrdíš, že si Boh!“ Ježiš sa nebránil. Nepovedal, že to nie je pravda. Vždy znovu podal dôkaz, že má právo robiť to, čo robí Boh, pretože je Boh.

V priebehu celej existencie sa v kresťanstve objavuje trend, ktorý spochybňuje Ježišovo božstvo. Títo ľudia tvrdia, že Ježiš nie je Boh, ale len „Boží syn“, „prorok“, „čarodejník“ alebo „múdry učiteľ“. Tým z neho robia klamára. Ak Ježiš nie je Boh, je podvodník.

Ježiš je môj Boh, môj Stvoriteľ, môj Spasiteľ a môj Priateľ, ktorý mi odpúšťa minulosť a ponúka nový začiatok.