Kráľ povedal Danielovi, ktorého meno je Béltšaccar: Máš schopnosť vyrozprávať mi sen, ktorý som mal, a vysvetliť mi ho? Daniel kráľovi odpovedal: Tajomstvo, ktoré kráľ žiada, nie sú schopní kráľovi vysvetliť mudrci, zaklínači, mágovia ani veštci. Je však Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a oboznámi kráľa Nebukadnesara s tým, čo príde v neskorších dňoch. Toto je tvoj sen a videnia, ktoré ti prebiehali hlavou na lôžku. Daniel 2,26-28

Ako asi žili porazení medzi víťazmi? Ako sa cítili Židia, ktorým zámerne zmenili aj meno, aby popreli nielen sami seba, ale aj svojho Boha? Nebolo to asi nič veselé.
Potom nastal deň, keď sa môže Daniel – Baltazár – pomstiť. Má možnosť ukázať, že jeho Boh je na uctievanie ten pravý. Môže uraziť a ponížiť tých, ktorí ho ešte nedávno ako „víťazi“ ponižovali. Súkmeňovci by ho iste ocenili ako hrdinu. Ale…
Hrdina neuráža a neznižuje súpera ani jeho názor. Daniel je hrdý, že sa môže vždy hlásiť k nemennému, vševediacemu, živému Bohu, ktorý miluje všetkých ľudí. Ale je Boh v nebesiach, ktorý mi dáva možnosť byť hrdý na to, že som jeho dieťaťom a on mojím Záchrancom. Väčšieho dôvodu na hrdosť niet.

Pane Bože, pomôž mi, nech si už nikdy nemýlim hrdosť s pýchou.

Marcela Fürstová