Nebukadnesar, my sa nepotrebujeme pred tebou obhajovať. Ak nás náš Boh, ktorého uctievame, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci, kráľ, vyslobodí nás. Ak aj nie, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nebudeme uctievať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, nebudeme sa klaňať. Daniel 3,16-18

Príbeh o troch mládencoch máme už od detstva zafixovaný ako dôkaz, že toho, kto sa hrdo postaví na stranu pravdy, Pán Boh ochráni aj v peci ohnivej. Biblický text však hovorí, že celé to bolo inak. Mládenci si vôbec neboli istí, čo urobí Boh. Boli si však istí tým, čo urobia oni – soche sa ani na druhý pokus nepoklonia.
Nebukadnesar nebol na to vôbec pripravený. Despotu, ktorého všetci rešpektovali – buď z úcty, alebo zo strachu – to tak nazlostilo, že nariadil pec sedemnásobne rozpáliť.
Hrdosť, s akou stáli mládenci pred kráľom, mi pripomína Luthera, ktorý pred koncilom vyhlásil: „Tu stojím, inak nemôžem…“ Alebo Husa pred snemom v Kostnici.
Troch mládencov sa plamene nedotkli a kráľ sa obrátil k Bohu. Luthera zachránili priatelia a v Európe sa začala reformácia. Hus síce zhorel na popol, ale český národ povstal za pravdu.
Postaviť sa s odvahou a hrdosťou za svoju vieru znamená ísť proti prúdu. Aj keď neviem, čo urobí Pán Boh, môžem si byť istý tým, čo urobím ja – samozrejme, ak svojho Boha milujem natoľko ako títo hrdinovia viery.

Pane, daj mi odvahu s hrdosťou sa postaviť na stranu pravdy a lásky.

Stanislav Bielik