Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti vrátim. Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. Evanjelium podľa Matúša 18,23-27

Ježiš vedel, že Peter z jeho odpovede nepochopil, čo chcel povedať tým, že má odpustiť 490-krát. Preto rozpráva príbeh, ktorý je súčasťou jeho odpovede na apoštolovu otázku a ilustráciou toho, čo má na mysli.
V podobenstve o nemilosrdnom služobníkovi (Mat 18,23-35) vystupujú tri hlavné postavy: kráľ (Boh), sluha, ktorému bol odpustený astronomicky vysoký dlh (vy a ja) a spolusluha (sused, manželka, manžel, deti, brat alebo sestra z cirkvi), ktorý dlží prvému sluhovi (vám a mne) čiastku, ktorú môže vrátiť.
Podobenstvo má tri dejstvá. V prvom dejstve sa nachádza prvý sluha v kráľovej audienčnej sieni. Panovník mu odpúšťa obrovský dlh. Nešlo len o veľa peňazí. Bola to naozaj obrovská suma – dlh, ktorý nikdy nemohol splatiť.
Suma desaťtisíc talentov nám veľa nehovorí, pretože neuvažujeme v dobových reáliách. O akú veľkú čiastku šlo pochopíme, keď si uvedomíme, že spoločný rozpočet Edómu, Judska a Samárie činil 600 talentov. Ročný rozpočet pre relatívne prosperujúcu Galileu bol 300 talentov.
Keď Ježiš poznamenáva, že „mu dlh nemohol vrátiť“, hovorí čistú pravdu. Nebolo reálne, aby človek čo len začal splácať dlh vo výške desaťtisíc talentov.
Teraz sa v podobenstve prejaví čisto ľudská logika – dajte dlžníkovi, čo si zaslúži. Po vynesení spravodlivého trestu padá sluha na kolená a prosí kráľa, aby mu poskytol určitý čas na splatenie danej čiastky. Sluha si musel uvedomovať, že jeho plán je absolútne nerealizovateľný.
V tomto bode vstupuje do podobenstva Božia logika. Kráľ odpúšťa kajúcnemu prosebníkovi. Je to prejav Božej milosti: dávať ľuďom nie to, čo si zaslúžia, ale čo potrebujú.
Ako Peter, ani my nemáme až do tejto chvíle s príbehom žiadny problém. Sme predsa radi, keď sa nás dotýka Božia milosť. S vedomím Božej milosti sa nám lepšie spí. Každý deň Bohu ďakujeme za tento jeho mimoriadny dar. A tak je to správne.