Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz? Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. Matúš 18,21.22

Čo urobíte, keď vám niekto ublíži? A čo keď to zopakuje znovu… a znovu a… Má vaša ochota odpúšťať nejaké hranice? Sú pre odpustenie vôbec hranice nutné?
Priznám sa, že Petra obdivujem – odpustiť hriech sedemkrát niekomu, kto mi opakovane ublíži, to je výkon. Ja mám problém odpustiť druhýkrát, keď mi niekto urobí niečo, o čom sme sa rozprávali. Peter navrhuje zvýšiť „normu“ až na sedem.
Predstavujem si, ako asi Peter zareagoval, keď mu Ježiš na jeho otázku dal túto odpoveď. Na jeho mieste by som čakal, že ma Majster potľapká po ramene a povie: „Vlastík, sedem je veľa. Zostaňme pri troch odpusteniach!“
Podľa niektorých teológov Ježiš vyslovil v tomto prípade číslo, ktoré je sedemnásobkom sedemdesiatich, teda štyristodeväťdesiat. Ako by tým chcel jemne naznačiť, že Boh nepočíta, koľkokrát už odpustil.
Život ma učí, že odpustenie je úžasný dar, ktorý nám náš Stvoriteľ ponúka. Veľa ráz som sa zbytočne trápil, zlostil alebo túžil po pomste. Keď som sa nakoniec pomstil, moje vnútro trpelo ďalej. Pokoj prinieslo až odpustenie a zmierenie, ktoré nastalo vo chvíli, keď moju ponuku na zmierenie prijala aj druhá strana.

Bože, tak ako Peter, tak aj ja mám občas pocit, že ďalšie odpustenie by bolo zbytočné. Som rád, že Ty vo vzťahu ku mne počet svojich „odpustení“ nepočítaš.