Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. (SEP) Šťastní sú tichí, lebo Boh im dá celú zem. (NPK) Matúš 5,5

„Lenivé ústa, hotové nešťastie!“ Poznáte toto príslovie? Mám dojem, že je stále viac aktuálne. Najmä v súčasnosti. Pretože ten, kto je výrečný, má naozaj ľahší život.
Aj v časoch Ježiša bol rozšírený názor, že tí, ktorí sa hlasno dožadujú svojich práv, sa majú lepšie ako tí, ktorí sa radšej stiahnu a mlčia. Židia dokonca verili tomu, že „šikovné ústa“, ktoré dokážu čokoľvek obhájiť, sú Božím požehnaním.
A práve v týchto dobových náladách Ježiš vyhlási, že cestou k šťastiu sú ústa, ktoré sa nedomáhajú hlučne svojich práv, ale niekedy radšej mlčia, aby nestupňovali napätie, ktoré je už aj tak pomerne veľké.
Aj dnes je na tom väčšinou lepšie ten, kto vie buchnúť päsťou po stole a zakričať či možno zavolať na pár správnych miest… Platia aj teraz Ježišove slová? Alebo je pravda, že lepšie sa má ten, kto si dokáže vydobyť všetky svoje práva darom slova?
Možno sa nám to tak zdá. Samozrejme, je to príjemné, keď dokážem presadiť svoj názor. Život ma však učí, že takéto šťastie nemá dlhé trvanie. Človek sa totiž zanedlho začne obávať, že príde niekto, kto do stola udrie silnejšie…
Učím sa umeniu ustúpiť do úzadia a dať priestor tým druhým. Čo ak majú pravdu? Bez načúvania to naozaj nezistím.

Pane Ježišu, obdivujem, že si dokázal mlčať v situáciách, keď by som sa ja domáhal svojho práva. Uč ma poznať, kedy je lepšie mlčať.