Ježiš povedal poprednému farizejovi, ktorý ho pozval ako hosťa: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani príbuzných ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu.“ Lukáš 14,12

V „tvrdej“ ekonomickej praxi slovo milosrdenstvo nemá stabilné miesto. Byť súcitný, nezištný, láskavý, dobrosrdečný, ochotný darovať seba, darovať materiálne veci sa dá v zákonoch nájsť ťažko. Iba v srdci človeka. Dobročinná láska, ku ktorej ma dnes Ježiš vyzýva, prevyšuje všetky ľudské zákony a normy.
Ako kresťan sa snažím dávať, obetovať sa, zriekať, podporovať iných z lásky k Bohu bez akéhokoľvek očakávania, že „niečo“ predsa len dostanem späť. Obraz hostiny, o ktorej mi hovorí Ježiš v tejto stati evanjelia, sa nevzťahuje iba na poskytnutie materiálnych hodnôt, pôžitkov na naplnenie žalúdka, ale zahŕňa v sebe aj všetko to, čo môže nezištne poskytnúť človek človeku bez toho, aby kalkuloval. Môže to byť pokoj, láska, úsmev, radosť, optimizmus, pozornosť, záujem, pochopenie, súcit či príhovorná modlitba. Je moja láska a vďačnosť Bohu taká silná, že aj dnes sa nechám usmerňovať Jeho slovom a viesť Jeho vnuknutiami, alebo ani nezareagujem, keď bude chcieť riadiť moje dobré úmysly? Na akú „hostinu“ a kto sa bude môcť dnes tešiť v mojom podaní?
„Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“ (Lukáš 14,13.14)