Dobré je dať sa získavať dobrom; a to vždy, nielen vtedy, keď som medzi vami. List Galaťanom 4,18

Horlivosť (zapálenie za vec) je povahový rys sprevádzajúci všetkých, ktorí sú o niečom presvedčení a pripravení pre to aj niečo urobiť. V pozitívnom prípade boli horliví ľudia ochotní vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti pri konaní dobra. V opačnom prípade sa z horlivosti stáva desivý nástroj zla. Aj apoštol Pavol si bol toho z vlastnej skúsenosti veľmi dobre vedomý. Nabáda nás, nech horlíme, ale za dobrú vec.
V evanjeliách je príbeh horlivého učeníka, ktorý pôvodne horlil za oslobodenie Izraela od Rimanov. Bol to Šimon zvaný Zelóta. Zelóti boli radikálna skupina, ktorá sa usilovala o násilný prevrat. Grécke slovo zelótés znamená horlivec.
Je zaujímavé, že dodnes sú kresťania a veriaci ľudia nazývaní podobným slovom, ktoré znie na prvé počutie síce hanlivo, ale v pôvodnom význame také nie je. Grécky sa pochodeň povie fanos a od tohto slova sa odvíja výraz pre zapáleného, horlivého človeka – fanatik. V pôvodnom význame je fanatik opakom človeka ľahostajného a nezaangažovaného.
V bežnej reči sa, žiaľ, zaužívala negatívna konotácia tohto slova. Žime preto tak, aby sme neboli označovaní za fanatikov práve vinou toho, ako horlíme za svoje nápady a zámery.

Pane, daj mi zdravú horlivosť na konanie Tvojej vôle, pretože vieš, ako často som horlivý pri presadzovaní svojej vlastnej vôle.

Jiří Pavlán