Vzdelával som sa pri Gamalielových nohách, presne podľa zákona otcov, horlil som za Boha, tak ako aj vy všetci dnes. Nasledovníkov tohto učenia som prenasledoval až na smrť. Sputnával som mužov i ženy a dával som ich do väzenia. Dosvedčí mi to aj veľkňaz a celá rada starších. Skutky apoštolov 22,3-5

Pavol kedysi horlivo bojoval za čistotu náboženstva. Neskôr sa sám ocitol v podobnej situácii, do akej svojou horlivosťou privádzal iných. Židia ho chytili v domnienke, že prišiel znesvätiť chrám, a vyviedli ho von. Bez zásahu rímskych vojakov by ho ubili na smrť.
Pavol sa musí pred Židmi obhajovať a tí ho počúvajú.
Lenže potom povie niečo, čo je v príkrom rozpore s ich učením. To už Židia nehorlia, ale rovno besnia. Štyridsať mužov dokonca prisahá, že nebudú jesť ani piť, kým ho nezabijú. Túto prísahu buď porušili, alebo zomreli od smädu a hladu.
Uplynuli stáročia a zdá sa, že kresťania Pavlove slová nepochopili o nič lepšie ako vtedajší Židia. Krížové výpravy, inkvizícia, všade bola horlivosť využitá nesprávnym spôsobom. Aj dnes sa nájdu veriaci, ktorí sú za svoju vec ochotní zomrieť. Je ich záležitosť aj záležitosťou Božou alebo len podľahli niekoho predstave, prípadne svojej vlastnej pokrivenej predstave Boha?

Pane Ježišu, vyvolil si si Pavla aj pre jeho horlivosť. Pomáhaj mi, aby som horlil za Teba. A otváraj oči všetkým horlivým, aby ich viera nebola slepá, ale hľadeli na Teba.

Vlastimil Fürst ml.