Potom mi ukázal veľkňaza Jozuu, ktorý stál pred Hospodinovým anjelom. Po jeho pravici stál satan, aby na neho žaloval. Hospodin povedal satanovi: „Nech ťa Hospodin pokarhá, satan! Nech ťa pokarhá Hospodin, ktorý si vyvolil Jeruzalem! Či on nie je obhorok, vytrhnutý z ohňa?“ Jozua bol oblečený v špinavom odeve a stál pred anjelom. Tým, čo stáli pred ním, odvetil: „Vyzlečte mu špinavý odev!“

Zach 3,1–3

Proroctvo Zachariáša ukazuje, ako satan ľudí ohovára, na rozdiel od toho, ako Kristus obhajuje svoj ľud.

Boží ľud je pri tomto súdnom procese prirovnaný k previnilcovi. Vo chvíli, keď veľkňaz prosí pred Bohom, napravo stojí jeho protivník satan. Obviňuje veriacich, vyzdvihuje ich chyby a nedostatky, omyly a poklesky. Navádza ľudí na zlo, a keď sa mu to podarí, všetku vinu zvaľuje na nich. Poukazuje na ich zašpinené rúcho. Upozorňuje na ich slabosti, nerozvážne správanie a nevďačnosť. Desí ľudí predstavou, že ich prípad je beznádejný.

Boží ľud sa nemôže proti satanovej žalobe obhájiť sám. Keď sa veriaci na seba podívajú, naozaj im zostáva len zúfalstvo. Odvolávajú sa však na svojho nebeského Obhajcu. Zhrešili síce, ale Kristus vzal ich vinu na seba. Vytrhol človeka ako hlaveň z ohňa. Má moc zmeniť ich rúcha. Tých, čo veria a kajajú sa, zbavuje zašpinených šiat a oblieka im odev svojej spravodlivosti. K ich menu v nebeských záznamoch píše: „Odpustené“. (KP 129–131; COL 168–170)

Pane, ďakujeme, že si nás vytrhol z ohňa a dávaš nám čistý odev.