Hovoril: Hospodin je moja skala, moja pevnosť, môj vysloboditeľ. Môj Boh je moja skala, k nemu sa utiekam, môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť, moje útočisko: môj záchranca, zachránil si ma pred násilím. Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, som zachránený pred svojimi nepriateľmi. Druhá Samuelova kniha 22,2-4

„Dajte mi pevný bod a pohnem Zemou!“ Tieto slová údajne predniesol Archimedes zo Syrakúz v 3. storočí pred Kristom, keď objavil princíp páky. Je zrejmé, že po takom „pevnom bode“ túžime všetci.
Dávid si uvedomuje, že je to Hospodin, kto mu dáva všetko, čo potrebuje, aby vládol dobre a múdro. Sám by pre izraelský národ nikdy nezaistil takú slávu, bohatstvo a bezpečnosť.
Už ako malý chlapec si pískal melódiu, ktorá sa mu znenazdajky vynorila v mysli. Neskôr k nej pridal slová, ktoré vyvierali z jeho vnútra, a podelil sa o túto vnútornú radosť. Teraz je kráľ a znovu má potrebu podeliť sa o to, čo jeho srdce napĺňa vďačnosťou, radosťou a pokojom.
Hlavnou myšlienkou týchto slov je pocit bezpečia, ktorý zažíva vždy, keď cíti Božiu blízkosť. Stvoriteľ sa mu stal pevným bodom, akým je pre bojovníka nedobytný hrad.
Všetci túžime po niečom pevnom. Po niekom, pri kom sa cítime v bezpečí. V detstve sú to rodičia, potom priatelia, rodina či cirkev. Tak ako Dávid, tak aj ja si uvedomujem, že najväčšou istotou môjho života je Boh. Vďaka nemu má môj život smer, ktorý sa nemení podľa počasia alebo politickej situácie.

Bože, ďakujem, že kvôli mne pohneš nielen Zemou, ale pokojne aj celým vesmírom. Ďakujem za bezpečie, ktoré cítim, keď si so mnou.