Hagar bola slúžkou Sáry, Abrahámovej manželky. Keď bola Sára v pokročilom veku a prestala veriť, že niekedy otehotnie, zariadila, aby mal Abrahám potomstvo prostredníctvom Hagar. Hagar porodila Izmaela.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Mojžišova 16 a 21

Keď sa stalo to, čomu už nikto neveril, a Sára v starobe predsa len porodila syna, pre Hagar a jej syna Izmaela už nebolo miesto – v jej myšlienkach ani v jej dome. Hagar sa ocitla v neznesiteľnej situácii a utiekla zo Sárinej domácnosti. Abrahám, ktorý si s tým nevedel rady, súhlasil s tým, aby Hagar poslali preč. V 21. kapitole Prvej Mojžišovej knihy ju nachádzame na púšti Beér-Šeba. Nemá čo piť. Uvedomuje si, že ona ani Izmael neprežijú. Sedí „na dostrel luku“ od svojho syna a nemôže sa dívať, ako jej dieťa zomiera. „Nahlas sa rozplakala.“ Čítame, že „Boh počul chlapcov hlas“. Zjavil sa anjel, ktorý Hagar povedal: „Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas.“ Všetko bude v poriadku. „Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň.“ (1Moj 21,19)

Bol tam ten prameň od začiatku? Alebo ho Boh vytvoril pre túto príležitosť? Nevieme a ani to nie je dôležité. Podstatné je, že často nevidíme riešenie nášho problému, kým nám Boh neotvorí oči. Niekedy je to až v poslednej chvíli, keď sme so silami na konci. Môžeme len hádať, prečo tak dlho čaká. O to viac si uvedomíme, že sme úplne závislí od Boha. A to v nás vyvolá ešte väčšiu vďačnosť za to, čo pre nás robí.

Pane, keď uprostred problémov, ktoré ma pohlcujú, nevidím žiadne východisko, otvor mi oči pre možnosti a riešenia, ktoré máš pre mňa.