Brat rímskeho filozofa Senecu. V rokoch 51–52 n. l. bol prokonzulom v Korinte. Vyhlásil Pavla za nevinného.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Skutky 18,12–17

Počas svojej kariéry sa Pavol zoznámil s mnohými rímskymi úradníkmi. Nanešťastie to bolo často kvôli obvineniam jeho nepriateľov, že šíri nebezpečné myšlienky. Takéto obvinenie ho v Korinte priviedlo aj pred Galliov tribunál. Gallio nechcel strácať veľa času počúvaním obvinení, ktoré boli proti Pavlovi vznesené. Keďže spor zahrnoval „slová, mená a váš zákon“, Gallio povedal židovským vodcom: „To si vybavte sami. V takýchto veciach ja nechcem byť sudcom.“ (Sk 18,15) Keď Pavol opustil budovu tribunálu ako slobodný človek, dav (ktorý bol zrejme na Pavlovej strane) sa vrhol na Sóstena, predstaveného miestnej synagógy, ktorý zohral určitú rolu v opozícii proti Pavlovi. Gallio videl, čo sa deje, ale nezasiahol, keď Sóstena zbili priamo pred tribúnou.

Gallio mal konať inak. Židom, ktorí sa vzbúrili proti Pavlovi, mal jasne povedať, že náboženské spory sa nikdy neriešia násilím. A keď ľud napadol Sóstena, Gallio mu mal poskytnúť ochranu. Náboženstvo a násilie by nikdy nemali ísť ruka v ruke. Náboženské spory by nikdy nemali vyústiť do fyzického násilia. Rozdielnosť názorov by nikdy nemala viesť k útlaku. Vždy by sa to malo riešiť v Kristovej láske.

Milujúci Otče, chcem, aby si mi pomohol prejavovať Tvoju lásku, keď sa stretávam s ľuďmi, ktorí nesúhlasia so spôsobom, ako Ťa uctievam.