Istý človek mal vo vinici zasadený figovník. Keď prišiel hľadať na ňom ovocie, nič nenašiel. Povedal vinohradníkovi: „Pozri, už tri roky chodím hľadať na tomto figovníku ovocie, no nič nenachádzam. Vytni ho!“ On mu odpovedal: „Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, vytneš ho.“

Luk 13,6–9

Figovník v Hospodinovej vinici predstavuje pokolenie, ku ktorému prišiel Spasiteľ. Kristovi súčasníci sa honosili svojou zbožnosťou ešte viac než ich predkovia. Tým menej sa však v ich živote prejavovali dary Ducha Svätého.

Keď Boh prostredníctvom Ježiša Krista hľadal ovocie, nijaké nenašiel. Izrael teda len znehodnocoval pôdu. Podľa Kristových slov bolo jeho zlorečenstvo v tom, že zaberal miesto úrodným stromom. Bol zábranou šírenia Božieho požehnania vo svete. Misijne boli nielen neužitoční, ale boli priamo prekážkou. Ich náboženstvo prinášalo namiesto záchrany záhubu.

V podobenstve sa nespomína výsledok vinárovej námahy. Záver malo dokončiť pokolenie jeho poslucháčov.

Od čias Ježiša Krista znejú tieto varovné výzvy dodnes. Nie si azda aj ty takým neúrodným stromom v Božej záhrade? Nebude sa odsudzujúci výrok vzťahovať aj na teba? Srdce, ktoré neodpovedá na Božie pôsobenie, stvrdne nakoniec tak, že Duch Svätý už naň nebude mať nijaký vplyv. (KP 166–169; COL 214–218)

Pane, priznáváme, že často sme bez ovocia. Zmeň, prosím, naše srdce.