Kňaz, ktorého Boh povolal, aby sa stal jeho prorokom. Spolu s ďalšími Judejcami bol v roku 597 pred n. l. deportovaný do Babylonu.

Prečítajte si biblickú knihu Ezechiel. Jeho povolanie je opísané v Ezechiel 1–3.

Aj pri veľmi zbežnom čítaní knihy Ezechiel zistíme, že Ezechiel dostal veľmi ťažkú úlohu. Tento prvý dojem bude ešte oveľa silnejší, keď si pozorne prečítame celú biblickú knihu, ktorá nesie jeho meno.

Povolanie tohto kňazského proroka bolo veľmi pôsobivé. Boh vedel, že Ezechiel – ak má byť dostatočne silný a zvládnuť svoju veľmi ťažkú úlohu – potrebuje nahliadnuť do sveta, v ktorom žije sám Boh. „Človeče,“ povedal mu Boh, „posielam ťa k Izraelitom, k odbojnému národu… Neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, aj keby ťa obklopovali bodliaky a tŕne.“ Boh dá Ezechielovi potrebnú moc a „uvedomia si, že bol medzi nimi prorok“. (Ez 2,3–6) Povolanie Ezechiela bola výnimočná udalosť, ktorá sa vymykala opisu. Po nej sedel Ezechiel „omráčený“ sedem dní medzi svojím ľudom. (3,15)

Nie všetci sme Bohom povolaní byť jeho prorokmi, ako napríklad Ezechiel, Izaiáš alebo Daniel. A predsa máme všetci ako Božie deti prorocké povolanie, aby sme hovorili v mene nášho Boha. To nám môže priniesť aj veľmi negatívne skúsenosti. Ľudia môžu byť voči nám ako „bodliaky a tŕne“. Ak však žijeme v Božej blízkosti, z času na čas nám bude dopriate nahliadnuť do Božieho sveta. To nám dá silu a odvahu robiť to, čo od nás Boh žiada.

Pane, pomôž mi byť Tvojím hovorcom. Dopraj nám zažiť to, že ľudia v našom okolí si uvedomia, že medzi nimi bol prorok.