A toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec… Lebo ako blesk vzplanie na východe a zažiari až po západ, tak to bude s príchodom Syna človeka… Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. Evanjelium podľa Matúša 24,14-30
Pozorné čítanie textu naznačuje, že prinajmenšom tri znamenia
z 24. kapitoly Matúšovho evanjelia sú viac späté s druhým príchodom, než opakujúce sa zemetrasenia a vojny spomínané vo veršoch 5-8. Prvé znamenie nachádzame vo verši 14, kde sa hovorí o zvestovaní evanjelia po celom svete. Tým niekoľkým Galilejčanom, ktorí tieto slová počuli ako prví, to muselo pripadať celkom nemožné. Kresťanská cirkev sa však rýchlo rozšírila nielen po celej Rímskej ríši, ale aj za jej hranice. Kresťanstvo je zo všetkých náboženstiev najviac zamerané na misiu. Preniklo do najvzdialenejších kútov zeme. Napriek tomu celková misia nie je ešte ukončená. R. H. Mounce sa nemýli, keď vyhlasuje: „Až keď cirkev dokončí celosvetovú evanjelizáciu, druhý príchod už nebude odďaľovaný.“
Druhé konkrétne znamenie konca nachádzame vo verši 27. Kristov návrat je tu prirovnaný k blesku, ktorý je viditeľný po celej zemi. Toto znamenie však nehovorí nič o tom, že koniec je blízko. Hovorí nám, že práve nastal druhý príchod.
O jedinej udalosti, ktorá je skutočne nazvaná „znamením“, čítame u Matúša 24,30.31 – na nebi sa objaví „znamenie Syna človeka“. Opäť to nie je niečo, čo poukazuje na blízkosť Ježišovho príchodu. Toto znamenie sa totiž ukáže vo chvíli Ježišovho návratu, keď bude prichádzať na oblakoch „s veľkou mocou a slávou“, sprevádzaný „anjelmi a mohutným zvukom poľnice“. Táto udalosť bude sprevádzaná vzkriesením mŕtvych a nanebovstúpením živých veriacich. (1 Tes 4,16.17; 1 Kor 15,51–54)
Podľa Matúša 24 skutočné znamenia nie sú tie, ktoré poukazujú na blízkosť Kristovho príchodu, ale tie, ktoré ukazujú priamo na tento príchod. Menej konkrétne znamenia motivujú veriacich k tomu, aby dovtedy nepoľavili vo svojej bdelosti.
Návrat Ježiša na nebeských oblakoch je nádejou vekov. Táto udalosť umožňuje kresťanom všetkých čias a na všetkých miestach prežívať plnosť spasenia. Nie div, že Pavol ju nazýva „blahoslavenou nádejou“. (Tít 2,13)
