Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani vám váš nebeský Otec neodpustí vaše poklesky. Mat 6,14.15

Pri našom uvažovaní o vzorovej modlitbe by sme si mali všimnúť aj to, ako ju Ježiš uvedie a čo povie po jej ukončení. Skôr, ako Ježiš vyslovil myšlienku tejto modlitby, varoval pred nebezpečenstvom jej nesprávneho pochopenia.
Táto modlitba sa nemá stať magickou formulou, ktorej neustálym opakovaním sa dostaneme do extázy a mystického vytrženia z reality života. Pred takýmito pokusmi nás Biblia varuje na mnohých miestach. Účinok modlitby sa nezvýši ani množstvom slov, ktoré pri neustálom opakovaní vyslovíme. „Otčenáš“ nie je náhradou za budhistický modlitebný mlynček. Bezmyšlienkovitým opakovaním naučenej básničky sa Bohu nepriblížime ani o milimeter.
Modlitba je stretnutie s Bohom, ktorý ma miluje ako môj otec. Boh je súčasne aj Kráľom vesmíru a môže mi dať silu na zmenu života. Keď sa s ním stretávam, postupne ma premieňa a pripravuje pre svoje kráľovstvo.
Pri takomto pohľade na modlitbu nás preto neprekvapí, čo vysloví Ježiš hneď po jej ukončení. Pridáva vysvetlenie niečoho, čo je veľmi dôležité: „Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani vám váš nebeský Otec neodpustí vaše poklesky.“ (Mat 6,14.15) Ježiš sa vracia k otázke odpustenia. Ak sa nenaučíme odpúšťať, nebudeme šťastní a navyše nám to skomplikuje cestu do nebeského kráľovstva. Odpustenie nie je ľahká disciplína.
Priateľka mi rozprávala, ako po svojom obrátení niekoľko rokov bojovala a prosila Boha o silu odpustiť. Jej starší brat ju v detstve zneužíval a ona mu to nedokázala odpustiť. Modlila sa, ale dlho sa nič nedialo. Až vtedy, keď si uvedomila, že aj ona sama potrebuje odpustenie, niečo sa začalo meniť. Nakoniec ju Boh pripravil na chvíľu, keď navštívila svojho brata a povedala mu, že mu odpúšťa. Povedala mu o Božej láske, ktorá jej dala na to všetko silu. Svoje rozprávanie zakončila slovami: „Spoznala som, že Pavlove slová – všetko môžem v Kristovi, ktorý mi na to dáva silu – sú pravdivé aj dnes.“ Keď odpustíme niekomu, kto nám ublížil, najviac to pomôže nám. Znovu uvidíme život v radostných farbách. A navyše, keď budeme prosiť Boha o odpustenie, budeme mať väčšiu dôveru, že sa tak stane. Ako budú reagovať nebesia na našu ochotu odpustiť? Pán Ježiš povedal: „Hovorím vám: Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“ (Luk 15,7) Vždy, keď prosím o odpustenie hriechu, prepukne v nebi obrovská radosť. Anjeli sa tešia na chvíľu, keď Ježiš zoberie do svojho kráľovstva všetkých, ktorí vierou prijali pozvanie do večného života.

Pane, Ty vieš, ako sa niekedy bránim niekomu odpustiť, pretože mám pocit, že tým utrpí moja povesť. Odpúšťajú predsa len slabí. Ty však odpúšťaš aj napriek tomu, že si najsilnejší. Daj mi svoju silu, aby som dokázal odpustiť tak, ako Ty odpúšťaš mne.