Po babylonskom zajatí pôsobil ako veľkňaz. Zohral dôležitú úlohu pri obnove mestských hradieb Jeruzalema. Žil okolo roku 445 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Nehemiáš 3,1–32; 13,1–14

Keby sme o Eljášibovi vedeli len to, čo je napísané v 3. kapitole Nehemiášovej knihy, mali by sme o ňom celkom dobrú predstavu. Neskôr však zisťujeme, že spolupracoval s tými, ktorí chceli mariť prácu tých, ktorí sa vrátili z Babylonu. V našom dnešnom zamyslení sa však zameriame na prvú fázu jeho služby. V Neh 3,1 čítame:

„Veľkňaz Eljášib a jeho bratia sa dali do práce a vystavali Ovčiu bránu.“ Obnova mestských hradieb nepatrila obvykle do náplne práce veľkňaza. Ale v čase krízy bol spolu s ostatnými duchovnými vodcami pripravený vyhrnúť si rukávy a konať ťažkú manuálnu prácu.

Sú ľudia – a vždy aj boli –, ktorí neurobia nič, čo nie je oficiálne ich povinnosťou. Povedia: „To nie je náplňou mojej práce.“ Samozrejme, podmienky pracovnej zmluvy treba brať vážne. Občas sa však vyskytnú situácie, keď musíme zabudnúť na zmluvné podmienky a spolu s ďalšími sa pustiť do práce, ktorú treba naliehavo urobiť. Aj keď ide o prácu, ktorú by sme za normálnych okolností nekonali. V takom prípade by sme sa nemali považovať za príliš dobrých alebo dôležitých, ale ochotne sa zapojiť.

Nebeský Otče, pomôž mi vidieť, keď sa odo mňa čakajú veci, ktoré nepatria do mojej náplne práce. Urob ma pripraveným pridať sa k ostatným a urobiť, čo je potrebné.