Jeden zo sedemdesiatich starších, ktorí boli vybraní, aby pomáhali Mojžišovi.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 4. Mojžišova 11,24–29

Mojžiš musel riešiť ďalšiu krízovú situáciu. Izraeliti sa opäť sťažovali na svoj ťažký údel. Zavolal k stanu stretávania sedemdesiat starších, ktorí boli ustanovení za dozorcov nad ľudom. Boh sľúbil, že pri tejto príležitosti sa Mojžišovi zjaví veľmi zvláštnym spôsobom. Jeho Duch spočinie na Mojžišovi a do istej miery aj na sedemdesiatich starších.

Eldád bol jedným z týchto sedemdesiatich. Z nejakého dôvodu on a ešte jeden muž, ktorý sa volal Medád, nešli na miesto, kam ich Mojžiš zavolal. Rozhodli sa, že zostanú v tábore. Proti všetkým očakávaniam sa Duch dotkol aj ich a začali prorokovať. (verš 26) Keď to oznámili Mojžišovi, Jozua sa veľmi rozčúlil. Cítil, že Mojžiš by to nemal nechať len tak. Mojžiš však nepovažoval za potrebné zasahovať. Jeho reakcia znela: „Kiežby všetci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hospodin dal svojho ducha!“ (verš 29)

Jozua dbal na poriadok a disciplínu. Mojžiš zdôraznil pozitívnu stránku toho, čo sa stalo, hoci Eldád a Medád sa neriadili jeho pokynmi. Tým dal jasne najavo, že vodca sa nemusí cítiť ohrozený, keď niektorí ľudia zaujmú voči pravidlám trochu kreatívny postoj. Prioritou musí zostať konečný cieľ. V tomto prípade bolo najdôležitejšie to, že Boží Duch sa dotkol čo najviac ľudí.

Všemohúci Bože, nech sa nás Tvoj Duch dotkne spôsobom, ktorý Ty zvolíš.