Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje! Mat 13,41-43

To najdôležitejšie z výkladu podobenstva o rozsievačovi a jeho nepriateľovi si Ježiš nechal na koniec. Až počas žatvy sa dajú semienka pšenice oddeliť od semienok buriny, ktorú nepriateľ zasial na pole.
Občas ma niekto obviní z niečoho, čo som neurobil. V takej chvíli cítim veľkú krivdu. Niekedy vyjde pravda na povrch veľmi rýchlo, inokedy nikdy.
Spomínam si, ako mi jeden známy rozprával, že po svojom kolegovi posielal finančnú pomoc početnej rodine, ktorá sa kvôli vážnej nemoci otca dostala do veľkých finančných ťažkostí. Päť rokov dával každý mesiac do obálky značnú časť svojich prostriedkov. Mal radosť, že môže pomáhať. Potom sa stretol s jedným členom tejto rodiny a zistil, že z jeho peňazí nedostali ani cent…
Vo svojom rozprávaní hovorí Ježiš o tom, že medzi pšenicou a burinou dlho nevidno takmer nijaký rozdiel. Mnohí by ich v tejto fáze rastu neboli schopní rozlíšiť. Keď všetko dozreje, rozdiel vidí takmer každý. Možno dnes cítiš krivdu. Človeka, ktorý ti ublížil, obdivujú ako hrdinu a ty si niekde v ústraní. Zlodej, ktorý ťa okradol, sa ti smeje do očí, pretože v tom „vie chodiť“ a vie, že sa mu nič nestane. Muž, ktorý ťa týra, navonok vystupuje ako ochranca ľudských práv, vďaka čomu ho mnohí obdivujú…
Ježiš vysvetľuje: „Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mat 13,41.42) Ľudová múdrosť hovorí: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“. To isté vraví aj Pán Ježiš. Ak nám niekto krivdí, nemusíme sa báť zveriť spravodlivosť do Božích rúk. Ak niekto vedome ubližuje, musí počítať s tým, že na konci svojho života uvidí zvláštne svetlo. Bude to oheň, ktorý navždy spáli všetko zlo. Niečo ako spaľovňa nebezpečného odpadu. Každý, kto sa odmietol vzdať zla, skončí v tejto spaľovni. Na chvíľu v nej zažiari a potom zhorí. To bude jeho definitívny a nevratný koniec. Je to trochu drsné prirovnanie, ale pravdivé.
Prečo Ježiš rozpráva podobenstvo, ktoré sa končí takou nepríjemnou správou? Pretože je láska. Aj my sme svojim deťom vysvetľovali, že keď sa dotknú horúcej pece, popália sa. Nechceli sme ich tým strašiť. Naším cieľom bolo chrániť ich pred zbytočným utrpením.
Svoj výklad Ježiš končí uistením: „Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!“ (Mat 13,43) Aj spravodliví zažiaria. Bude to však iné svetlo, nie také, ktoré ich strávi. Budú žiariť radosťou z toho, že konečne vidia svojho priateľa Ježiša. Táto žiarivá radosť im zostane navždy.

Pane, ďakujem, že svoju lásku dokazuješ aj týmto varovaním. Chcel by som byť medzi tými, ktorí raz v Tvojom kráľovstve zažiaria ako slnko. Pomôž mi, aby sa aj v mojom prípade stal tento sen skutočnosťou.