Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Matúš 6,14

Moji milovaní rodičia vlastnia chatu v Českom Švajčiarsku, v obci menom Chřibská. Pri ich chate stoja dva sudy na dažďovú vodu. Tieto sudy sú spojené malou hadičkou tesne pri dne a v oboch je hladina presne rovnako vysoko. Ako je to možné, keď voda z odkvapu steká len do jedného? Ide o spojené nádoby.
Spojenými nádobami sú aj Božie a ľudské odpustenie. Keď nalievate do jedného, napĺňa sa aj to druhé. Všetci vieme, aké ťažké je odpúšťať. A čím hlbšie je zranenie, tým ťažšie je odpustenie. Napriek tomu máme dojem, že pre Pána je to ľahké. Je predsa všemohúci, nie? Večer zavrieme oči a povieme: „Odpusť mi, čo zlé som urobil.“ A je to hotové. Ako lusknutie prstami. Spojené nádoby Božieho a nášho odpustenia nás však učia, že aj Božie odpustenie je drahé a draho vykúpené.
Ak máme odpúšťať my, potom si musíme najprv nechať odpustiť. A nestačí racionálne. Musíme Božie odpustenie prijať aj emocionálne, prežiť ho do hĺbky svojej bytosti. Teologická poučka nestačí. Až potom dostaneme silu aj odvahu začať sa učiť odpúšťať ľuďom ich poklesky voči nám.

Pane, daj nám prežiť Tvoje odpustenie a jeho hĺbku. A uč nás odpúšťať druhým.

Michal Balcar