Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy. Evanjelium podľa Matúša 9,2

Mám rád príbeh o štyroch mužoch, ktorí prinášajú k Ježišovi svojho chorého kamaráta. Je ukážkou toho, aké dôležité je mať dobrých priateľov.
Keď ho čítam, vždy sa musím zastaviť pri prvých slovách, ktoré Ježiš chorému povedal. Namiesto toho, aby mu sľúbil, že ho uzdraví, začína výzvou, aby dúfal. Odhaľuje tým, čo chorého trápilo viac ako jeho choroba. Mal strach.
Spomínam si na ženu, ktorá bola po mozgovej príhode.
Navštívil som ju v nemocnici. Nedokázala už hovoriť, ale mojim slovám rozumela. Z jej správania som pochopil, že ju čosi trápi. Mala troch synov a svojím konaním dosiahla, že spolu prestali rozprávať. Cítila, že umiera, a mala strach, že vinou svojho správania príde o spasenie.
Spýtal som sa jej, či sa môžem pomodliť. Kývla hlavou a ja som prosil Boha, aby ju uistil o svojom odpustení tým, že vnesie do jej vnútra pokoj. Čoskoro mi šiel autobus, a keď som prišiel domov, čakala ma správa z nemocnice. Žena zomrela – s úsmevom na tvári. Boh vypočul jej túžbu po odpustení a dal pokoj jej boľavému srdcu.

Pane Ježišu, ďakujem Ti, že aj ja môžem dúfať, podobne ako ochrnutý muž z evanjelia, pretože viem, že si mi odpustil. Daj mi dar povzbudzovania. Poznám mnohých ľudí, ktorí ho potrebujú.

Vlastimil Fürst st.