A potom im povedal toto podobenstvo: Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. Rozmýšľal a hovoril si: Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu. Potom si povedal: Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa! Ale Boh mu povedal: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil? Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu. Evanjelium podľa Lukáša 12,16-21
Neexistuje nič lepšie, než rozprávať sa sám so sebou. Pozitívne na tom je, že človek konečne našiel niekoho, kto s ním súhlasí. Zlá správa je tá, že „obidvaja“ sa môžu mýliť. Rozhovory so sebou nedávajú priestor pre kontrolu. Môžu byť založené na vlastnej krátkozrakosti. Žiaľ, realita môže byť iná.
Ježiš je posledný kontrolór na výstupe. Najlepšie dokáže zmerať poruchu videnia. Je tým najlepším očným lekárom, ktorý má liek na náš zrak.
Ktosi povedal, že peniaze sú ako morská voda. Čím viac jej vypijete, tým väčší smäd máte. Presne to sa stalo mužovi, ktorý sa v dnešnom texte rozpráva sám so sebou. Nezdá sa, že by mu aspoň raz prišlo na myseľ, že by sa o časť svojho bohatstva mohol podeliť s tými, ktorým sa v živote nedarilo tak, ako jemu. Pomoc iným akosi nezapadala do jeho myšlienkového sveta. Za najdôležitejšie považoval zabezpečiť sa. Znamenalo to zhromažďovať stále viac, aby mohol stavať stále väčšie stodoly a hromadiť stále vyššie výnosy.
Tento muž nebol schopný vidieť veci mimo rámca svojho sveta. Podľa toho vyzerali aj jeho plány. V tomto ohľade bol „normálnou“ ľudskou bytosťou.
William Barclay rozpráva príbeh mladého muža, ktorý sa rozprával s jedným starým človekom. „Vyučím sa remeslu,“ hovorí mladík. „A potom?“ spýtal sa starší muž. „Potom zbohatnem.“ „A potom?“ „Predpokladám, že zostarnem a budem žiť zo svojich úspor.“ „A potom?“ „No, jedného dňa zomriem.“ „A potom?“ zaznela otázka, ktorá trafila do čierneho. Človek, ktorý „si neuvedomuje, že existuje aj iný svet, je odsúdený na to, že jedného dňa zažije to najhoršie prekvapenie“.
Ježiš začína podobenstvo o boháčovi, ktorý staval nové stodoly, slovami: „Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti.“ (Luk 12,15) Ježiš nám tu ponúka dioptrické okuliare, aké práve potrebujeme.
Skúste si ich hneď dnes dať na oči.