Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude súdiť. (Iz 42,3)

Prečo verím v Boha? Hneď na začiatku si dovolím jednu drobnú úpravu. Prečo nielen verím v Boha, ale predovšetkým prečo Bohu dôverujem? Jednoducho aj preto, že dôvera je veľmi zaujímavý úkaz. Je spojená s minulosťou, ale smeruje do budúcnosti. Vychádza zo skúsenosti a zároveň vytvára priestor pre ďalšiu skúsenosť, či už pozitívnu, alebo negatívnu. Dôvera je predovšetkým vzťah so silnou väzbou na zraniteľnosť. Ten, kto vám dôveruje, sa vám odovzdáva do rúk a stáva sa zraniteľným. Ako pes ležiaci na chrbte (s pokorným úmyslom), ktorého môžete buď prišliapnuť, alebo poškrabať a pohladkať.
Prečo vlastne dôverujem Bohu a nebojím sa byť pred ním zraniteľný? Jednoducho preto, že mu na mne záleží, ako píše apoštol Peter. Mám s ním skúsenosti. Ako príklad uvediem jeden príbeh z rodinného albumu.
Keď som mal osemnásť, bol som na prázdninách v Cardiffe u svojho brata Honzu. Našiel som si tam brigádu, a keď som jedného dňa šiel do práce na bicykli, dostal som defekt. Nechcel som prísť neskoro, tak som zavolal Honzovi, či by mi nemohol pomôcť.
Práve mal v banke dôležité rokovanie, no bez váhania odišiel z rokovania, vzal auto a prišiel za mnou. Nechcel, aby som prišiel do práce neskoro. Mohol mi povedať, že si to mám nejako zariadiť. Mohol sa na čokoľvek vyhovoriť. On však všetko odložil a prišiel mi pomôcť, lebo mu na mne záležalo. Viem, že by to urobil znova a aj preto mu dôverujem.
Dôverujem Bohu, pretože opustil všetko, čo v nebi mal a prišiel na zem, aby ma zachránil. Urobil to, lebo mu na mne záleží. A urobil to nielen pre mňa, ale aj pre každého z vás.
„Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ (1Pet 5,7)

Pane, ďakujem Ti, že pred Tebou môžem byť naozaj zraniteľný, pretože Tebe na mne naozaj záleží. Amen.

Filip Fürst