Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí. Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“ Lukáš 7,6–9

Žasnem spolu s Ježišom nad stotníkovou vierou. Odkiaľ pramenila táto viera, že sa obrátil práve na Ježiša? Veď ho iste poznal len z počutia, a predsa veril, že Ježišovo jediné slovo môže zachrániť sluhu, na ktorom mu veľmi záležalo. Táto viera, tento postoj „odzbrojil“ a potešil samého Ježiša. Nemám aj ja túžbu občas takouto vierou a dôverou „odzbrojiť“ a potešiť Ježiša? Veď odo mňa závisí, či dnes zanechám svoje dôsledne premyslené plány a „prekvapím“ seba i Ježiša dôverou v jeho moc. Nesmiem sa báť vykročiť aj do neznáma a pomalými krôčikmi svojej viery v jeho moc a pomoc sa dostávať do jeho blízkosti, kde sa budem cítiť bezpečne a isto. Namiesto toho, aby som sa v každodenných situáciách stával obeťou neistoty, strachu a obáv z toho, čo bude, pokorne vyznám Ježišovi, že mu dôverujem a vkladám svoj život do jeho mocných rúk.
Na začiatku cesty poznávania Boha ho každý môže poznať len z počutia. Ale či má odvahu poslúchnuť Jeho slová, to záleží na každom osobne. Aký krok dôvery v Jeho slovo a moc spravíš dnes? Zadiví sa Ježiš nad tvojou dôverou, alebo neverou? To záleží len na tebe.
„…Nože ma potom skúste v tom, hovorí Hospodin Zástupov, či vám nepootváram nebeské prieduchy a nevylejem vám požehnania až prehojne?“ (Malachiáš 3,10)