Starší muži nech sú triezvi, úctyhodní, uvážliví, zdraví vo viere, láske, vytrvalosti. Takisto staršie ženy nech sa správajú, ako sa patrí na svätých, nech neohovárajú, nech nie sú zotročené mnohým vínom, nech učia to, čo je dobré. List Títovi 2,2-3

Dôstojnosť ako vlastnosť sa prisudzuje najmä kráľom a pánom. Pavol však na dôstojné správanie vyzýva aj neprivilegovaných ľudí. Svoju výzvu zameral predovšetkým (ale nielen) na staršie ženy, hoci sa týka aj mužov.
Prečo vyzýva obzvlášť starších ľudí? Pretože majú byť vzorom pre mladšiu generáciu. Smerovanie k dôstojnosti teda nemá byť prínosom len pre ich vlastný život.
Neviem, do akej miery bolo pre vtedajšie staršie ženy charakteristické prílišné pitie vína. Ohováranie a prepieranie všeobecného diania sú však dodnes ich „silnou“ stránkou. Na druhej strane nemožno povedať, že by mrmlanie „dedkov“ pri pive alebo kdekoľvek inde bolo lepšie.
Dnešok upiera starobe dôstojnosť. Kult mladosti je určite jednou z príčin, prečo si starých ľudí málokto váži. Aj oni sami sa však správajú často nedôstojne.
Kresťanstvo nehaní starnutie. Kresťan by mal starnutím predovšetkým získavať, a nie strácať. Má dospievať na človeka vážneho, rozumného a dôstojného. Verí totiž, že nespeje k smrti, ale k večnému životu.

Bože, môj Otče, Ty si stelesnením dôstojnosti. Pomáhaj mi, aby som starol na dôstojného človeka. Viem, že svojou vlastnou podstatou nikdy nebudem dôstojný.

Vlastimil Fürst ml.