Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. (Ján 14,1-3)

Domov je unikátne miesto. Je to priestor, kde sa cítime „doma“, kde môžeme byť sami sebou. Uvoľníme sa, sme oveľa bezprostrednejší ako inde. Domov vytvárajú hlavne ostatní príslušníci rodiny. Sú to naše rozmanité rodinné vzťahy, atmosféra, pokoj a ľudia, s ktorými je nám dobre. Do tohto prostredia nepúšťame radi cudzích ľudí, a dokonca aj svojich priateľov prijímame len na určitý čas.
Po našom presťahovaní na nové miesto býval náš syn v podnájme u jednej rodiny, aby mohol dokončiť maturitný ročník. Doteraz som im veľmi vďačný za ich pomoc, no súčasne som mal nepríjemný pocit. Mal som starosti, že syn tam bude nadbytočný a obával som sa, že bude „prekážať“ a narúšať ich rodinnú idylu. Máme vlastnú skúsenosť s tým, ako to je, keď máte doma dlhšie niekoho, kto nie je súčasťou vašej rodiny.
Ježiš prezradil svojim učeníkom, že jeho Otec má v nebi veľký dom s mnohými bytmi. Povedal im, že teraz síce musí na krátky čas odísť, ale keď sa vráti, vezme ich všetkých domov, do domu svojho Otca. Boh, náš nebeský Otec, sa chce o svoj domov deliť s ľuďmi, s Ježišovými nasledovníkmi! Ponúka im rovnaký pokoj, aký panuje uprostred Trojice – medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Nepozýva nás na krátku návštevu, ponúka nám trvalé bydlisko. Môžeme u neho bývať po celú večnosť, pričom svoju „izbu“ chce mať hneď vedľa nás. Počíta s tým, že sa budeme stretávať na chodbe, v kuchyni aj v obývačke. Chce s nami bývať pod jednou strechou a tvoriť jednu veľkú rodinu. Túži po tom, aby si s Ním v jeho domove býval aj ty.

Pane, ďakujem Ti za Tvoje pozvanie a za ponuku, aby som sa presťahoval do Tvojho domu. Už sa na tú chvíľu teším.

Samuel Ondrušek