Prišiel do svojej domoviny a tam učil v synagóge, takže ľudia sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy? Nie je to syn tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A nežijú u nás aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to potom všetko má? A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: Prorok býva zaznávaný iba v domovine a vo vlastnom dome. Mat 13,54-57

Včera sme s Ježišom dorazili do Kafarnauma. Ježiš tu bol doma. Ľudia ho tu poznali. Čakali by sme, že o to pozornejšie budú počúvať jeho kázania, že budú hrdí na niekoho, kto dvíha prestíž ich mesta.
Aká však bola skutočnosť? „Prišiel do svojej domoviny a tam učil v synagóge, takže ľudia sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy? Nie je to syn tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A nežijú u nás aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to potom všetko má? A pohoršovali sa nad ním.“ (Mat 13,54-57) Ježiš zažil niečo, čo asi pozná väčšina z nás. Spomínam si, ako som kedysi žiarlil na manželkinho kolegu. Často sa stalo, že prišla z práce so slovami: „František hovoril…“ a potom hovorila o niečom, čo som jej ja už kedysi povedal. Ale až keď to povedal František, tak… František bol autorita. Ja som na neho mohol len žiarliť.
Všímam si, že mladí ľudia si radšej hľadajú partnera medzi ľuďmi, ktorých v minulosti nepoznali. Pritom sa od detstva v partii stretávajú s atraktívnymi ľuďmi. Prečo je to tak? Dospel som k záveru, že o človeku, ktorého tak dobre nepoznám, môžem mať dlhšie ilúzie. Strácať ich začínam asi štrnásť dní po svadbe.
Všade v okolí ľudia videli v Ježišovi Mesiáša – pomazaného záchrancu a vysloboditeľa. Len doma v Kafarnaume bola situácia iná. Pamätali si ho ešte ako malého chlapca. Poznali ho ako tesára, ktorý roky pracoval som svojím otčimom. „Ten že by bol Mesiášom? Veď nemá nijaké vzdelanie. Ani biť sa poriadne nevie. Ako by nás mohol taký človek vyslobodiť?“ Nikdy nezabudnem na svoju prvú kazateľskú návštevu. Zazvonil som pri dverách jednej staršej sestry. Patrila do zboru, o ktorý som sa mal starať. Po chvíli otvorila. Privítala ma a potom povedala: „Vieš, ale my sme ťa tu nechceli!“ Odpovedal som: „Ani ja som k vám nechcel ísť.“ Ona na to: „Nie, že by sme mali niečo proti tebe, ale zase nám tu dali začiatočníka. My by sme už konečne chceli mať skúseného kazateľa.“ Zareagoval som slovami: „Ani ja nemám nič proti vám. Ale vedel som, že ma budete považovať za malého chlapca, ktorý k vám chodil so svojím otcom!“ Nie je ľahké počúvať kázanie niekoho, koho poznáte od detstva. Ježišov prípad bol podobný. Vyrástol z neho muž, ktorý si za krátky čas získal pozornosť zástupov. Svojimi zázrakmi pomáhal tým, ktorí by bez jeho pomoci ďalej trpeli. Lenže ľudia v Kafarnaume si ho už zaškatuľkovali. Odmietli v ňom vidieť Spasiteľa. Boli mu takí blízki – a predsa bola medzi nimi priepasť večného zatratenia, s ktorou Ježiš nemohol nič urobiť.

Pane, ďakujem, že aj v mojom živote robíš zázraky. Ďakujem, že môžem vnímať Tvoju moc, ktorá ma postupne mení. Prosím, pokračuj v tom.