Vyviedol ho von a povedal mu: Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať, a dodal: Toľko bude tvojho potomstva. Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť. Prvá kniha Mojžišova 15,5.6

Ako malý chlapec som večer rád pozoroval oblohu. Občas som sa pokúšal spočítať hviezdy, ktoré som videl. Nikdy sa mi to nepodarilo, pretože po chvíli som nevedel, ktoré z tých malých svetielok som už počítal a ktoré nie.
Vôbec by ma neprekvapilo, keby sa o niečo podobné pokúsil aj Abrám. Ako kočovný pastier určite prežil mnoho nocí pod holým nebom so svojím stádom. Hviezdy pri nočnom putovaní vnímal nielen ako fascinujúce dielo Stvoriteľa, ale aj ako kompas.
Teraz mu Boh tvrdí, že jeho potomkov bude ako hviezd na oblohe, ak ich teda dokáže spočítať. Abrám tento sľub už raz počul, ale stále bol bezdetný. Jeho žena neotehotnela napriek tomu, že sa o to pokúšali dlhé desaťročia.
Možno by sme čakali, že Abrám Stvoriteľovi pripomenie, že s tým sľubom to zatiaľ nevyzerá príliš ružovo. On však mlčí, pričom biblický text hovorí, že Bohu stále verí.
Ale je tu ešte jedna vec. Abrám dáva Hospodinovi najavo, že mu verí, a Boh „mu to počíta za spravodlivosť“. Už v Prvej knihe Mojžišovej nachádzame uistenie, že v Hospodinových očiach nás spravodlivými robí viera. Vďaka nej môžeme prežívať radosť zo spasenia ešte predtým, ako vojdeme do Božieho kráľovstva.

Bože, všetko, čo si Abrámovi sľúbil, si splnil. Pre to verím, že splníš aj zasľúbenia, ktoré sa týkajú mňa a môjho spasenia. Spolieham sa na Teba.