Vtedy mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ Ježiš mu odpovedal: „Je napísané, že človek nebude žiť iba z chleba.“

Lukáš 4,3.4

Pokušenie na púšti zohráva v Ježišovom živote významnú úlohu. Diabol sa potešil. Veril, že keď Stvoriteľ prijme ľudskú podobu, oslabí to jeho schopnosť milovať svoje stvorenie.

Diabol si necháva svoj prvý útok na chvíľu, keď si myslí, že Ježiš je po štyridsaťdňovom pôste natoľko oslabený, že podľahne pokušeniu dobre sa najesť.

Spomínam si, ako som raz vyskúšal niekoľkodňovú hladovku. Darilo sa mi do chvíle, keď moja svokra priniesla z pekárne čerstvé voňavé dalamánky. Vychutnával som si každý kúsok rasce a každé zrnko soli, ktorými bolo posypané chrumkavé pečivo.

Táto osobná skúsenosť ma núti ešte viac Ježiša obdivovať. Mohol urobiť, čo od neho diabol žiadal. Mal na to silu a schopnosti. Stačilo slovo a mohol mať dostatok čerstvého, voňavého chleba.

Ježiš nechcel počúvať diablove pokušenia. Nedal sa zviesť na to, aby urobil zázrak, ktorý by v tej chvíli nepriniesol nič dobré. Podobný zázrak urobil neskôr – keď sa okolo neho tlačil dav hladných poslucháčov.

Ani dnes Boh nerobí zázraky na objednávku. Hoci má rovnakú moc, akú mal pri stvorení sveta, použije ju len vtedy, keď je to naozaj potrebné.

V živote som si neraz kládol otázku, prečo Boh neodpovedá na všetky moje modlitby. Prečo niekedy odpovie, no inokedy mlčí. Ježišov prístup k zázrakom ma učí viac mu dôverovať – veriť, že mi nedá to, čo chcem, ale vždy od neho dostanem to, čo naozaj potrebujem.