Nauč ma plniť tvoju vôľu, veď ty si môj Boh. Kiež ma tvoj dobrý duch vedie po rovnej zemi. Žalmy 143,10

Keď som sa prvýkrát zúčastnil veľkonočnej zbierky Adry, vonku bol chladný čas. Na starosť som si vzal zásobovanie všetkých dobrovoľníkov teplým čajom a desiatou. Keď som mal chvíľu voľno, pridal som sa k dvom mladým dobrovoľníkom a na chvíľu ich vystriedal. Netušil som, čo ma čaká. Dozvedel som sa, že sme banda zlodejov, ktorá sa o tie peniaze rozdelí rovnakým dielom, takže k tým, čo ich potrebujú, sa aj tak nič nedostane!
Okoloidúci, ktorý to počul, sa ma spýtal: „Vy chcete dnes robiť dobré skutky? Tak to ste blázni! Vari neviete, čo hovorí ľudová múdrosť? Za každý dobrý skutok budeš náležite potrestaný.“
Pre mňa a ďalších dobrovoľníkov to vtedy nebolo ľahké. Mnohí ľudí odmietali uveriť, že niekto skutočne dokáže pomáhať tým, čo to potrebujú.
Ľudia s dobrotivým srdcom to nemajú ľahké. Ale ľahké to nemá ani Boh. Ježiš robil samé dobré skutky. Nikomu neublížil a odmenou mu bol nakoniec kríž.

Dobrotivý Bože, ďakujem Ti, že si prišiel na tento svet. Učíš ma nachádzať radosť v službe druhým. Daj mi, prosím, dobrotivé srdce a nauč ma znášať „náležité potrestanie“, ktoré tento svet nachystal pre každého, kto sa rozhodol šíriť na ňom Tvoju lásku i Tvoju dobrotu.

Vlastimil Fürst st.