Ale nechcel som urobiť nič bez tvojho súhlasu, aby tvoja dobrota nebola vynútená, ale dobrovoľná. List Filemonovi 1,14

Keď bol apoštol Pavol vo väzení, prišiel k nemu Onezim, uveril v Ježiša a bol Pavlovi prospešný. Lenže Onezim nebol podľa vtedajšieho práva slobodný človek, bol to otrok na úteku. Pavol to vedel. Poznal dokonca Filemona, jeho pána.
Otrokárstvo bolo v tých časoch pevnou súčasťou ekonomiky a vlastníctvo otroka nebolo považované za zlé. Správanie pánov k otrokom sa z prípadu na prípad líšilo – niektorí však zaobchodili s nimi azda aj lepšie ako dnes šéfovia so svojimi podriadenými.
Pavla potešilo, že k nemu Onezim zavítal. No nechcel využívať Filemonovu vynútenú dobrotu, a preto poslal Onezima späť k pánovi s prosebným listom.
Aké ponaučenie z toho plynie pre nás? Mali by sme byť dobrotiví z vlastného rozhodnutia. Našu dobrotu nenahradí sociálny štát, ochotný postarať sa z našich vreciek o ostatných.

Pane, pomáhaj mi, aby som ostatným preukazoval dobro. Aj tým, ktorí sú pre mňa mrzkí, respektíve im neviem prísť na chuť.

Vlastimil Fürst ml.