Potom povedal svojim sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, pozvite ho na svadbu. Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi. Mat 22,8-10

Uvažovali ste niekedy o tom, ktorých ľudí v Božom kráľovstve stretnete a ktorých nie? V podobenstve, ktoré Ježiš rozpráva namysleným izraelským vodcom, je informácia, ktorá nás možno prekvapí.
„Potom povedal svojim sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, pozvite ho na svadbu. Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi.“ (Mat 22,8-10) To, pri čom sa chcem zastaviť, je zloženie hostí na kráľovskej svadbe.
Podľa Ježiša kráľovi sluhovia priviedli do hodovnej siene dobrých aj zlých ľudí. Niekoho táto informácia môže pohoršovať. Nepáčila sa ani veľkňazom a starším. Kedysi to pripadalo divné a podozrivé aj mne.
Do Božieho kráľovstva predsa nepatria zlí ľudia.
Vyrastal som v kresťanskej rodine. Môj otec bol kazateľ. Mal som všetky predpoklady na to, aby zo mňa vyrástol dobrý človek. Ako život plynul, začal som zisťovať, že k „dobrému človekovi“ mám ďaleko.
Občas si stačilo prečítať kúsok biblického textu, aby som pochopil, že vďaka vlastnej dobrote sa do neba nedostanem. „Kto smie vystúpiť na vrch Hospodina? Kto sa smie postaviť na jeho svätom mieste? Ten, kto má ruky nevinné a srdce čisté; ten, kto sa neobracia k márnosti, ani falošne neprisahá.“ (Ž 24,3.4) Tieto Dávidove slová ma vôbec nepotešili. Určite nie som oslobodený od viny. Moje srdce nie je čisté.
Nemôžem povedať, že som vždy hovoril pravdu.
Potom som si tento žalm prečítal v preklade Sprievodca životom. Slová, ktoré potom nasledovali, ma veľmi potešili a povzbudili: „Kto po tom túži, je Bohu milý, Pán z neho sníma viny, je mu Záchrancom. Taký ľud si Boh na zemi tvorí, tých, čo očakávajú Boha Izraela.“ (Ž 24,5.6) Zďaleka nie som taký, aby som podľa Dávidovej piesne mohol vstúpiť na Hospodinov vrch. Nie som taký, ale chcel by som taký byť. Preto sa každý deň modlím a prosím Boha, aby mi odpustil moje hriechy.
Súčasne prosím aj o premenu môjho myslenia a konania.
Vďaka Ježišovmu príbehu o kráľovskej svadobnej hostine som pochopil, čo je pre mňa veľmi dôležité. Keď pozvanie odmietnu tí lepšie postavení, kráľ svoje pozvanie rozšíri na všetkých ľudí. Pozýva každého. Bez ohľadu na jeho vznešenosť či spoločenské postavenie. Záleží na každom jednotlivcovi, či toto pozvanie prijme, alebo odmietne.
Hodovná sieň sa začína plniť. Prichádzajú rôzni ľudia. Bohatí aj chudobní, jednoduchí aj vzdelaní, dobrí aj zlí. Nakoniec sú všetky miesta obsadené. Svadobná hostina sa môže začať.
Možno si teraz kladiete rovnakú otázku, aká kedysi trápila mňa: „Bude teda v nebi zlo, keď tam budú aj zlí ľudia?“ Odpoveď na túto otázku budeme hľadať zajtra. Dnes sa radujme z toho, že sme medzi pozvanými. A nezabudnime toto Božie pozvanie prijať.

Pane Ježišu, som rád, že Tvoje pozvanie platí aj pre mňa. Nie som dobrý ani dokonalý. Ale verím, že Ty máš moc postupne ma meniť.