Keď sa Lót od neho oddelil, Hospodin povedal Abrámovi: Rozhliadni sa z miesta, na ktorom si teraz, pozri na sever i na juh, na východ i na západ. Celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky… Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke a šírke, lebo ti ju dávam! Prvá kniha Mojžišova 13,14.15.17

„Ak chceš byť v živote šťastný a spokojný, musíš sa naučiť dobre pozerať okolo seba!“ Túto radu mi kedysi dávno dal môj dedo. Dnes musím uznať, že mal pravdu.
Keď si Lót vybral nádhernú krajinu v okolí Jordánu, Abrám mohol prežívať sklamanie. Zostali mu totiž pastviny na horských úbočiach. Vtom mu však Boh povedal, aby sa poriadne rozhliadol na všetky strany. Všetko, čo uvidí, bude patriť jemu, Hospodin mu to dáva a na jeho slovo sa môže spoľahnúť.
Abrám si uvedomuje, že túto krajinu vlastne dostanú o štyri storočia neskôr jeho potomkovia. Napriek tomu sa díva a je spokojný, lebo sa naučil dôverovať svojmu Bohu. Chce mu veriť aj v tejto otázke, hoci ešte stále nemá syna, ktorý by dedil po ňom.
Môže sa stať, že aj nám niekedy zostanú len takzvané úbočia hôr, zatiaľ čo pohodlné údolie obsadí niekto iný. Ak sa však na to budeme pozerať Božími očami, zistíme, že máme často viac ako iní.
Kresťania dostali od Boha zvláštny dar – duchovný zrak. Vďaka viere vidíme aj Božie kráľovstvo a už teraz sa tešíme na život v ňom. Túto radosť nám nemôže vziať ani smrť!

Bože, ďakujem Ti, že ma učíš vidieť dobré veci nielen v živote pozemskom, ale aj v duchovnom. Vďaka za duchovný zrak.