Potom zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Tam po sobotách vyučoval.

Lukáš 4,31

Pri čítaní evanjelií sa často stretávame s tým, že Ježiš šiel v sobotu do synagógy. Dal tým jasne najavo, že osobitné požehnanie soboty, ktoré Boh vložil do tohto dňa pri stvorení, je stále k dispozícii.

Pôvodne bola sobota určená na odpočinok a stretnutie s milujúcim Bohom a Stvoriteľom. To sa po páde do hriechu zmenilo. Človek sa začal Boha báť. Postupne zabudol, že v sobotu môže vstúpiť do jeho prítomnosti.

Preto Boh pripomenul a zakotvil sobotu v Desatore, ktorého príkazy Ježiš rešpektoval. V synagóge sa stretol s ľuďmi, ktorí túžili po spoločenstve s nebeským Otcom. Mali však skreslené predstavy o Stvoriteľovi. To, čo im o ňom hovorili náboženskí predstavitelia, bola len karikatúra Boha.

V synagógach i v prírode Ježiš hovoril o veľkej Božej láske – nielen slovami, ale aj tým, ako sa staral o chorých. Ukazoval, aký je jeho nebeský Otec. Boh sa stará o svoj ľud. Nežiada od nás nič, čo by nám neosožilo. Ide mu o to, aby nás oslobodil z otroctva hriechu a zla.

Od stvorenia sveta predstavuje sobota ideálny čas na stretnutie s Ježišom. Ak si v sobotu oddýchnem od každodenných starostí a povinností, dostanem zvláštne, jedinečné požehnanie, ktoré nemôžem prijať v žiadny iný deň.

Boh mi v Desatore prikazuje, aby som sa v sobotu zastavil. Dobre ma pozná a vie, že inak by som sa hnal za šťastím, ktoré mi pritom leží pri nohách. Stačí, ak sa zastavím v správny deň.