V istú sobotu učil v ktorejsi synagóge. Bola tam žena, osemnásť rokov posadnutá duchom nevládnosti. Bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej nevládnosti.“ Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.

Lukáš 13,10–13

Tento sobotný zázrak nás vedie späť do raja. „Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril.“ (Gn 2,2.3)

Od raja je sobota zvláštnym dňom, ktorý Boh požehnal a oddelil pre spoločenstvo. Stvoriteľ to neskôr pripomína aj v Desatore. Sobotu dostali ako dar už prví ľudia na tejto zemi.

Mal to byť radostný deň, v ktorom sa stretávame s naším Stvoriteľom i s ľuďmi, ktorých máme radi. Židia však urobili zo soboty „bremeno“ – čas plný zákazov. Sobota sa stala dňom, ktorý obyčajní ľudia neobľubovali.

Ježiš uzdravoval chorých. Robil to aj v sobotu, hoci tým riskoval svoju povesť. Zákonníci ho pre to nenávideli. To bol jeden z dôvodov, prečo sa rozhodli zabiť ho.

Sobota bola pre Ježiša taká dôležitá, že sa pre ňu hádal s kňazmi. Chcel, aby to bol deň, na ktorý sa budú ľudia tešiť. Okrem bohoslužby by som si mal v sobotu nájsť čas aj pre tých, ktorí potrebujú cítiť môj záujem. Podľa Ježiša je sobota biblickým dňom odpočinku. Novú energiu môžem získať aj konaním dobrých skutkov motivovaných láskou k blížnym.